Samuel Kyjaci: Nie som extrémne nadaný. Za úspech vďačím drilu.
University of Louisiana v Lafayette (ULL) je verejná výskumná univerzita v Lafayette v americkom štáte Louisiana. Tvorí ju 9 kampusov a vzhľadom na svoj vedeckovýskumný potenciál je zaradená do kategórie R1 – doktorandské univerzity. Vznikla v roku 1898 ako priemyselná škola a počas 20. storočia sa zmenila na univerzitu, ktorá dnes ponúka vyše 80 bakalárskych, 27 magisterských a 10 doktorandských študijných programov hlavne v oblastiach informatiky, inžinierstva vrátane ekonómie, architektúry, ale aj umenia. Jedným z úspešných študentov univerzity je aj Leopoldovčan Samuel Kyjaci, ktorý univerzitu zároveň reprezentuje v tenise.
Počas prázdnin sme sa so Samuelom stretli a porozprávali sme sa s ním o jeho tenisovej kariére aj štúdiu na prestížnej univerzite. S dnešným tretiakom informatikom-programátorom sme sa najskôr vrátili k jeho športovým začiatkom. „S tenisom som začal už v našej materskej škole a na mestských kurtoch ma trénoval Jaroslav Šudy. V Leopoldove som hrával až do svojich trinástich rokov, krátko aj v Maduniciach a od štrnástich rokov v trnavskom klube TC Empire. Zaň som hrával, až kým som neodišiel do Ameriky.“ Samuel dovtedy hrával na slovenských turnajoch. V podstate ho sponzorovali rodičia, vozili ho na turnaje, neraz v pozícii prepravcu zaskočil aj jeho dedko Cyril Putera. Svoj klub postupne reprezentoval aj na zahraničných turnajoch a vypracoval sa k špičke nádejí slovenského tenisového talentu.
Paradoxne, kým iným sa počas pandémie nedarilo, jemu sa začalo dariť práve vtedy. Možno to bola súhra jeho fyzického dospievania a možností, ako využiť nie pozitívne obdobie na svoj rozvoj. Keď sa blížil čas ukončenia štúdia na strednej škole, uvažoval, ako ďalej. „Zahraničné univerzity ponúkali športovo nadaným študentom možnosť nastúpiť k nim na štúdium, pretože súčasťou štúdia je tam aj všestrannejší rozvoj človeka ako u nás. Postupne som o tejto možnosti začal premýšľať serióznejšie, videl som v tom šancu popri štúdiu sa venovať tenisu tak, aby som ďalej napredoval – teda zladiť obidve zložky tak, aby sa nevylučovali, ale práve naopak.“ A podarilo sa. Samuel sa spomedzi viacerých univerzít zameral na tú, ktorá korešpondovala s jeho profesijnou perspektívou, zároveň sa zameriavala na rozvoj tenisových talentov a pritom poskytovala štipendium.
Voľba teda padla na ULL, ktorú navštevuje 20 tisíc študentov z rôznych štátov a kontinentov. Študenti – športovci, ktorých je vyše štyristo a práve kvôli doterajším športovým výsledkom získali plné štipendium – sú v nej rozdelení do divízií. „Je to vlastne univerzitné mestečko a športu sa venuje popri štúdiu veľa študentov profesionálne i relaxačne. Američania sú zaťažení na americký futbal, asi hodinu od kampusu (univerzity) je štadión pre stotisíc ľudí, ale školu reprezentujú aj iné športy. Takto naši tenisti reprezentanti pôsobia aj na iných univerzitách, napr. Peter Benjamín Privara na Harvarde, Jakub Krošlák na univerzite v Maiami, na Harvarde je aj plavec s leopoldovskými koreňmi Filip Lányi atď.,“ spomína úspešných športovcov, ktorí ďalej rozvíjajú svoj talent v zahraničí.
Samuel hráva individuálne turnaje, ale aj dvoj- či štvorhry. V prvom roku štúdia na jeseň vyhral individuálny turnaj, na jar tri 4-hry a šesť 2-hier a tento rok si v tenisovom tíme pripísal na účet najviac víťazstiev (12 výhier, 9 prehier) spomedzi tenisových kolegov z Kolumbie, Španielska, Bulharska, Rumunska, Poľska či Ameriky a postupne zbiera tzv. ITF body, ktoré prideľuje Medzinárodná tenisová federácia. „Osobne mám najradšej dvojhru. Hráč v nej hrá sám za seba, je to fyzickejšia hra, kým štvorhra je skôr o koordinácii medzi hráčmi. Mojou silnou stránkou je medzihra,“ vysvetľuje Samuel, ktorý sa v hre presadzuje ako rýchly a dobre kondične pripravený tenista, čo nezvykne robiť chyby. V príprave tenistov u nás a v Amerike však vidí rozdiely, dbá sa na rozvoj zodpovednosti: „Viac sa sústredia na posilňovanie a všeobecne príprava je akoby viac vojenskejšia. Tréneri sú prísnejší, pestuje sa individuálna i kolektívna zodpovednosť, keďže spolu tvoríme tím. Aj tresty sú kolektívne, napríklad šprint.“
Hoci leto Samuel prežil doma v Leopoldove, predsa len počas prázdnin veľa cestoval v spojitosti s tenisom. Stále spolupracuje so svojím domácim slovenským klubom – trnavským Empire. „Hneď po prílete mi telefonoval kapitán Andrej Martin, ktorý je vo svetovom rebríčku ATP na 93. mieste, že ma budú potrebovať na finále extraligy družstiev,“ s úsmevom hovorí o začiatku svojich prázdnin a o dva dni si už zo súťaže v Spišskej Novej Vsi priviezli titul majstra Slovenska v súťaži družstiev. Darilo sa mu aj na súťažiach v Maďarsku, na semifinále v Bosne-Hercegovine či na kvalifikácii v Sofii, porazil aj hráčov z TOP1000.
Samuel má síce len 21 rokov, ale ako vidieť, za sebou už má viacero úspechov. Medzi tie najmotivujúcejšie zatiaľ patrí majstrovský titul vo dvojhre na letných majstrovstvách Slovenska v kategórii dospelých v roku 2024, na ktorých vo finále zdolal Radovana Michalika (MŠK Poprad-Tatry) 6:4, 6:0. Prvý medzinárodný turnaj vyhral v Rumunsku, keď mal 18 rokov (2022).
Na to, aby dokázal zvládať tréningy, vrcholovú reprezentáciu aj štúdium, je potrebná hlavne vytrvalosť a disciplína. Tejto súhre nahráva aj iný prístup univerzít k vzdelávaniu, ktorý stavia na rozvíjaní samostatnosti a zodpovednosti študentov. „V škole trávim menej času ako moji bývalí spolužiaci na Slovensku. Za deň máme dve-tri prednášky, zato viac máme práce na doma a individuálnych študentských prác. Ak to niekomu nevyhovuje, zadarmo sú k dispozícii aj doučovatelia a omnoho viac ako u nás sa využíva status individuálnych konzultácií s pedagógmi. Stretávam sa so študentmi, ktorí chcú dosiahnuť viac, sú iniciatívnejší, cieľavedomejší, napokon si za to aj platia, ak nemajú štipendium. Americké stredné školy sú menej náročné ako tie naše, preto na univerzitách v prvom ročníku majú aj na technických programoch predmety zo všeobecného rozhľadu, napríklad chémiu, históriu či hudbu,“ vysvetľuje.
A ako vyzerá jeho bežný deň? „Ráno medzi 8. a 10. hodinu máme spoločný tréning, po ňom nasleduje jedna hodina individuálneho tréningu s trénerom. Poobede sa venujeme kondičnému rozvoju v posilňovni a potom ešte hodina behu,“ hovorí. Večer zvyčajne ešte hodinu trénuje a venuje sa regenerácii. V ostatnom čase si plní školské povinnosti. Keď je doma, má čas aj na rodinu, priateľov, ak práve nie je na turnaji. Takýto program je náročný, preto je potrebná regenerácia a pravidelný spánok v rozsahu 8 – 8,5 hodín denne, aby si telo i myseľ oddýchli a pripravili sa na ďalší deň.
Samuelovi sa v štúdiu darí, patrí k „áčkarom“. Škola mu môže platiť štipendium 4 roky, čiže po bakalárske absolutórium. Sám uvidí, čo po dosiahnutí bakalárskeho titulu. Môže pracovať ako asistent učiteľa alebo trénera a to mu môže zabezpečiť peniaze na ďalšie, inžinierske štúdium. Samuelovi sa ukazujú aj iné možnosti: po štúdiu môže požiadať o pracovné vízum a uplatniť sa v IT sfére, pretože po programátoroch a absolventoch technických odborov je veľký dopyt v Kalifornii, Washingtone či New Yorku.
Ak by sa mu výrazne darilo v tenisovej hre, ponúka sa mu uplatnenie v profesionálnom tenise. Môže rozvíjať ligovú kariéru napríklad v Nemecku či Taliansku, prípadne aj ako sparingový hráč. Napokon, vrcholová tenisová kariéra nemusí trvať len pár rokov, ako to ukazuje príklad srbského tenistu Novaka Dokoviča, ktorý vo svojich 38 rokoch špičkovo hrá s 22-ročnými hráčmi na vrchole. Samozrejme, pod dohľadom odborníkov.
Za každou športovou reprezentáciou je dlhá a tvrdá drina. „Ani ja sa nepokladám za extrémne nadaného. Za úspech vďačím predovšetkým drilu, tvrdej práci. Nie je to ani o highlights – pozornosti, ani o šou, ale o práci. Bol som energické dieťa, potreboval som míňať energiu. Chodil som na tenis aj futbal, no v ňom som sa nenašiel. Zároveň som bol emotívne dieťa. Prejavovalo sa to aj na kurtoch. Po prehrách som plakával. Po turnajoch som chodil s rozbitými kolenami, ale naučil som sa všetko spracovať, lebo som nerád prehrával a nerád som sa ľahko vzdával. Snažil som sa urobiť vždy viac, ako umožňoval jeden tréning,“ spomína si na svoje začiatky.
Samozrejme, aj pri silne motivovaných ľuďoch neraz dôjde k zaváhaniu. Krízu prežil aj Samuel, keď mal 12-13 rokov. „V puberte som bol impulzívnejší, keď som prehral, vnímal som to ako koniec sveta. Našťastie, budúca výhra ma zasa vzpružila,“ usmieva sa nad premenlivosťou vtedajších pocitov. Dnes vie, že všetko ho posunulo vpred. Nielen výhry, ale predovšetkým prehry. Umožnili mu spoznávať, vnímať a formovať seba aj hru.
Samuel Kyjaci vo svojom veku dosiahol už veľa z mét profesionálnych športovcov i snov mladých adeptov. „Život profesionálneho tenistu sprevádza neustále cestovanie, život v hotelových izbách a intenzívna práca na kurte,“ hovorí a dodáva: „Mňa však táto práca napĺňa, veď už v detstva sa stala mojou súčasťou.“ Samuelov inšpiratívny tenisový príbeh pokračuje ďalej a priebežne budeme o jeho peripetiách informovať. Je motivujúcim príbehom obyčajného chalana z Leopoldova, ktorý vďaka svojej húževnatosti a vytrvalosti dosahuje neobyčajné triumfy. Za Leopoldovčanov mu želáme veľa úspechov, vytrvalosti a dobrých rozhodnutí.
J. Hladký
GALÉRIA
Späť na Aktuálne oznamy