Vyhodnotenie fotografickej súťaže

Vyhodnotenie výsledkov fotografickej súťaže Leopoldov 21

V októbri mesto vyhlásilo fotografickú súťaž Leopoldov 21. Cieľom súťaže bolo zvýšiť záujem o Leopoldov, zachytiť prostredníctvom fotografie jeho aktuálnu podobu, prezentovať ju verejnosti a podporiť tak aj záujemcov o fotografovanie nielen v našom meste. Súťaž bola určená pre všetkých nadšencov fotografie, ktorí majú vzťah k nášmu mestu.

Súťažilo sa v dvoch kategóriách – Príroda v meste Leopoldov a Budovy, stavby, architektúra v Leopoldove. Prihlásilo sa 18 súťažiacich, ktorí do súťaže poslali 104 fotografií. Anonymné posudzovanie záberov prebiehalo na Mestskom úrade v Leopoldove 27. 10. 2021. Pre porotu v zložení maliar a grafik Tomáš Žemla, fotograf a grafik Vojtech Moravčík a primátorka mesta Leopoldov Terézia Kavuliaková bolo rozhodovanie náročné. Nakoniec určili šesť ocenených.

Kategória Budovy, stavby, architektúra v Leopoldove

1. miesto Marián Hajžin (leopoldovská vlaková zastávka).

2. miesto Alžbeta Lukničová (brána v Novom parku).

3. miesto Pavol Vančo (Enviral).

Kategória Príroda v meste Leopoldov

1. miesto Karin Križovenská (zamrznutá Štrkovka).

2. miesto Ladislav Piovarči (hmla pri Váhu).

3. miesto Alžbeta Lukničová (cesta z Prechodného).

Do súťaže sa prihlásili aj šiesti neplnoletí fotografi, ktorí dokázali, že deti sa nemusia stratiť ani v konkurencii dospelých. Dôkazom je víťazstvo Karin Križovenskej (13 rokov) v kategórii Príroda v meste Leopoldov. Filipa Harsányiho (14 rokov), Zuzanu Polakovičovú (9 rokov), Patrika Bednára (13 rokov), Nelu Pavlenovú (10 rokov) a Radoslavu Repaskú (14 rokov) napokon ocenila primátorka, ktorá im udelí neočakávanú cenu ako prejav podpory a sympatií za to, že statočne súťažili medzi „dospelákmi“.

Všetky fotografie budú čoskoro zverejnené na webovej aj facebookovej stránke mesta a postupne sa budú publikovať na obálke časopisu Leopoldov. Pri príprave kalendára budú tvorcovia vyberať zo všetkých fotografií bez ohľadu na umiestnenie.

Srdečne blahoželáme víťazom a ďakujeme všetkým, ktorí sa prihlásili. Veríme, že účasť v súťaži bola pre nich predovšetkým potešením a možnosťou, ako sa realizovať v tom, čo ich baví a že z nej mali bez ohľadu na výsledok radosť. Vážime si, že sa prihlásili, podelili sa tak s nami o svoje fotografie a potvrdili, že v našom meste je veľa kreatívnych a šikovných ľudí, ktorí prostredníctvom fotografie dokážu zaujímavo a esteticky stvárniť krásy nášho mesta.

Porotcovia Tomáš Žemla, Vojtech Moravčík a Terézia Kavuliaková zhodnotili súťaž pozitívne.

Primátorka Terézia Kavuliaková ocenila účasť detí: „Súťaž sme síce pripravovali s nadšením, ale nečakali sme veľmi vysokú účasť. Takmer dvadsať prihlásených a 104 fotografií nás teda pozitívne prekvapilo. Ja síce nie som fotograf ani odborník v tejto téme, ale pri koncipovaní pravidiel a podmienok súťaže sme sa rozhodli okrem odborníkov do poroty zaradiť aj laika, ktorý odborné hodnotenie profesionálov obohatí o pohľad bežného diváka. Keď ma kolegyne do poroty navrhli, najskôr som sa zdráhala, ale teraz som rada, že som sa mohla anonymného hodnotenia zúčastniť, lebo to bolo veľmi zaujímavé. Počas hodnotenia sme videli kvalitnejšie aj menej kvalitné fotografie. Potešilo nás, že ľudia nezachytili len tradičné a dobre známe miesta v našom meste, ale usilovali sa o nekonvenčnosť. Na fotkách sme tak mohli vidieť nielen naše dominanty, ako je Pranier, Most na Trolaskoch či Kostol sv. Ignáca, ale napríklad aj areál spoločnosti Enviral či interiér mestského úradu. Zaujali nás najmä netypické fotografie, z ktorých vyžarovala zaujímavá atmosféra. Samozrejme, súťažiaci sa kvalitatívne líšili, niektorí poslali do súťaže takmer profesionálne zábery, pri iných bolo vidieť, že fotia skôr pre radosť a o nejaké technické či vizuálne zákonitosti fotografovania sa veľmi nezaujímajú. Azda najväčším prekvapením pre nás bolo, keď sme sa dozvedeli, že prvé miesto v jednej z kategórií sme udelili 13-ročnému dievčaťu a že do súťaže sa okrem nej zapojili dve ďalšie deti. To ma veľmi potešilo, preto som sa rozhodla oceniť ich odvahu a aktivitu a udeliť im cenu primátorky, ktorú sme pôvodne neplánovali udeľovať. Myslím si, že každá pozitívna aktivita detí by mala pútať našu pozornosť a mali by sme ju oceniť. Ďakujem aj všetkým súťažiacim, ktorí sa zapojili. Ukázali nám, že Leopoldov má dostatok krásnych a zaujímavých miest, ktoré sa oplatí zachytiť na fotografiách.“

Maliar a grafik Tomáš Žemla bližšie objasnil postup pri hodnotení fotografií: „Táto fotografická súťaž bola žánrovo klasicky poňatá, no prierez prihlásených fotografií ukázal pestrosť pri výbere autorských fotografií. Ja osobne som sa pri výbere snažil zohľadniť viacero faktorov, podľa ktorých som sa rozhodoval. V téme architektúra bola nutným predpokladom pre kladné hodnotenie technická vyzretosť fotografie a až potom výtvarný vklad autora. Technické nedostatky často narušia fotografiu tak, že následný umelecký vstup stratí svoje opodstatnenie. V téme krajina som si všímal viac výrazové prostriedky a atmosféru. Najčastejším fotografovaným obdobím bola jeseň, a tak výber bol náročnejší, preto súčinná názorová zhoda s ostatnými členmi odbornej komisie.“

Vojtech Moravčík sa na súťaž pozrel aj z pohľadu postprodukcie záberov: „Ubehlo už štyridsať rokov, čo sa zaoberám najmä tlačovou prípravou materiálov i fotografií pri realizácii rôznych publikácií. Z toho desať rokov ako výkonný fotograf prevažne v reportážnej oblasti. Mám dosť vyhranený názor na postavenie a miesto fotografie medzi umeleckými žánrami. Myslím si, že tvorba všeobecne vyžaduje výnimočných ľudí, ktorých výstupy nemusí bežný divák v plnej miere chápať. Je však jednoznačné, že všetky sú určené divákovi a na to, aby boli úspešné, musia v ňom zanechať istú stopu. Nemusí to však byť stopa hodná ťažkých úvah o tom, čo nám asi autor chcel svojím pohľadom odovzdať a kam nás nasmerovať. Fotografia má jedno významné postavenie medzi zobrazovacími postupmi. Dokáže zastaviť čas. To je úžasný fenomén ponúkajúci nám pohľady, ktoré často ani v bežnom živote nevnímame. Ukazuje potrebu spomaliť a vnímať obklopujúci svet s väčším záujmom a potrebou hľadania krásy aj v dennej všednosti. V tomto je prajná pre nás všetkých a toho dôkazom je aj naša malá exkurzia medzi všedných ľudí ochotných zastavovať čas a podeliť sa o všedné, nevšedné pohľady nášho okolia.

Treba povedať, že prekvapila viac ako stovka fotografií osemnástich autorov. Boli to dielka Leopoldovčanov, ktorí tu žijú, pracujú, chodia do školy aj trávia zaslúžený odpočinok. Už tento generačný výpočet hovorí o mimoriadnom úspechu súťaže. Ani by som to nenazval súťažou, skôr príležitosťou vyskúšať si, či je tento uháňajúci svet ešte zastaviteľný. Tá stovka fotografií nepríde nazmar, všetky postupne uverejníme v mestskom časopise a možno aj vás prekvapia alebo aj inšpirujú. Súťaž však bola vyhlásená, preto bolo potrebné vybrať laureátov. Moja nezvyčajná úloha porotcu bola skôr v pohľade hľadača stopy, ktorá sprevádzala každý obrázok a vôbec nie jej hĺbka, ale iba prítomnosť. Potom som sa zameral aj na techniku. Či už chceme alebo nechceme zvládnuť remeslo je základný predpoklad úspechu každého snaženia. Až na sporadickú snahu pomocou expozičných atribútov ozvláštniť obrázok, sa väčšina spoliehala na expozičnú automatiku, čo je viac-menej v poriadku. Dosť fotografujúcich sa nechalo strhnúť k všeobecnému klišé vychádzajúceho alebo zapadajúceho slnka a aj keď je tento výjav očarujúci, treba ho užívať s mierou, aby nebol samoúčelný. Kompozícia je tiež jedným s kľúčových výrazových prostriedkov a tu sa treba zastaviť aj pri postprodukcii. Za mojich časov sa fotografia dotvárala pri zväčšováku s oveľa menšími možnosťami ako výsledok ovplyvniť – dnes treba tiež digitálny záznam považovať v každom ohľade iba za surovinu – niekdajší negatív. Digitálna úprava neznamená natlačiť do obrazu množstvo neprirodzených efektov, ale upraviť expozičné nedostatky, jas, kontrast, máličko vytiahnuť stredné tóny a nebáť sa robiť výrez. Pri architektúre, ak to nie je zámer, vyrovnať sa so zbiehajúcimi sa líniami. Veľmi citlivo je treba narábať s farbou, ktorá je dnes bežným štandardom a niekedy veľa autorov podľahne bezbrehej farebnej saturácii – sýteniu. Žijeme vo farebnom svete a prirodzený záznam je teda farebný a vlastne všedný, ale ak to nie je zámerom a akceptom, snažme sa farebnosť užívať s mierou.

Vzhľadom na propozície súťaže – leopoldovská príroda a architektúra – bolo potrebné brať ohľad aj na to, že niektoré pozoruhodné snímky napríklad zvierat a rastlín, pokiaľ nie sú pre túto oblasť endemity, boli v mojom poňatí mierne hendikepované. To, že je náš život determinovaný dostatkom vody je pre našich fotografov príznačné a je to dobre. Vodné plochy poskytujú úžasné pohľady a aj pre samotných autorov prinášajú prekvapivé zadosťučinenie. Zaujímavé boli aj pohľady na architektúru a dokonca sa kde-tu mihol aj človek.

Áno, za fotoaparátmi alebo aj mobilmi stál človek a ukázal, že aj keď je dnes fotografom takmer každý, mnohí dokážu výnimočné veci…“



Späť na Aktuálne oznamy

Úradné hodiny

Pondelok: 08.00 – 12.00, 13.00 – 15.00 Utorok: Nestránkový deň Streda: 08.00 – 12.00, 13.00 – 16.30 Štvrtok: 08.00  – 12.00, 13.00 – 15.00 Piatok: 08.00 – 12.00

Zelená linka – nahlasovanie pachov prevádzky Enviral funguje od roku 2017 

0905 349 554 

V pracovnej dobe je na linke pracovník životného prostredia. V mimopracovnom čase možno zanechať odkaz alebo poslať SMS. Naviac bola zriadená aj e-mailová adresa obcianska.linka@enviengroup.eu.