Návštevníci spoznávali Leopoldov

V rámci aktivity „Poznávajme mestá Slovenska“, ktorému sa venujem 4 roky, sme navštívili viaceré mestá a tentoraz sme zavítali aj do vášho mesta. Väčšina ľudí, mimo miestnych, poznajú Leopoldov, len ako mesto spojené s väzením, ale ani nevedia, že toto pomerne mladšie mesto, z roku 1664, má čo návštevníkom ponúknuť. V minulom roku oslávilo 360. výročie od prvej písomnej zmienky. Naša skupina tvorila väčší počet cestovateľov, ktorí ešte nikdy neboli v tomto meste. Náš program bol zaujímavý a naplnený.

Prvá zastávka bola v Slovenskom liehovare a likérke, kde sme sa dozvedeli o výrobe liehu, kvasného octu a zložkách pri ich výrobe. Prešli sme časť areálu s odborným výkladom. Exkurzia spojená s nákupom v podnikovej predajni. Do liehovaru a späť sme prechádzali kovovým mostom nad železnicou. Tu sme vnímali železničný uzol s množstvom koľajníc.

Naša cesta smerovala do mesta. V centre sme navštívili Kostol sv. Ignáca z Loyoly z roku 1712. Pán farár nám porozprával o kostole a celom mobiláre, výzdobe. Dozvedeli sme sa, že kostol so zasvätením sv. Ignácovi z Loyoly, sú na Slovensku len dva. Ten druhý je v Čiernom na Kysuciach. Určite málokto vie, že v kostole z vonkajšej strany v múre je železná guľa z polovice 19. storočia ako pamiatka po Slovenskom povstaní. Ešte ďalšie 2 sme našli v múre fary. Pred vchodom do kostola stojí rokokový stĺp so sochou Panny Márie. Za kostolom v parku je prenesený Pranier z roku 1678, ktorý stál do roku 1960 na inom mieste. Je to významná historická pamiatka. Pán farár nám všetko ukázal a odprevadil nás k Mestskému úradu. Tu nás už čakala kultúrna referentka mestského úradu pani Michaela Kollárová. Prišla nás pozdraviť a privítať aj pani primátorka Terézia Kavuliaková, ktorá je hrdá na svoje mesto a MÚ, ktorý je zrekonštruovaný a získal cenu CE ZA AR v roku 2023. S dovolením sme si mohli prezrieť aj my všetci jednotlivé miestnosti. Dýchali novotou a modernou eleganciou, s modernými prvkami, výťahom a zeleňou v interiéri. V zasadacej miestnosti je na stene navrhnutý plán mesta. Poslanci vidia a vedia, o akej časti rokujú s pohľadom na túto mapu. Mne by sa páčilo farebné označenie hlavných budov na mape, pre rýchlejšie zorientovanie sa.

Dopoludnie nám ušlo veľmi rýchlo a radi sme išli na dobrý obed do penziónu NINA, kde nám pripravili majitelia chutný obed, dobrú kávičku a rýchlu a milú obsluhu. Budeme ďalej odporúčať ich služby. Občerstvení a oddýchnutí sme pokračovali k bývalej pevnosti, do múzea väzenstva. Cestou sme išli okolo nového parku pre deti a obyvateľov na základe projektu z roku 2017. Prechádzali sme kamenným mostom z rokov 1665 – 1669 na Trolaskoch, ktorý je historicky zaujímavý, ale používaný už len pre chodcov. Bol postavený v čase výstavby pevnosti, ktorá má tiež svoju dvojičku v Komárne. Most si nezachoval svoj pôvodný vzhľad. Zachovali sa už len 3 klenby. Kedysi spájal západnú bránu pevnosti. Zaujímavosťou je, že ešte v 50. rokoch 20. storočia tu meandroval Váh. Cez most sme prešli k múzeu väzenstva, kde nám pani historička ukázala maketu pevnosti a podrobne porozprávala veľa vecí v múzeu. Pristavili sme sa pri pamätníku, ktorý je z čias vzbury a pri pamätníku, kde boli vysadené 4 lipy. Cestou späť sme prešli znova cez námestie, kde nás zaujal pomník Jarolímovi Gucmanovi, pilotovi, ktorý zahynul v II. svetovej vojne. Ešte sme stihli kávičku so zákuskom a pešo sme odchádzali plní vedomostí a zážitkov na železničnú stanicu.

Posledná zaujímavosť bola krásna železničná stanica od maďarského architekta Ferenca Pfaffa, z roku 1906 – 1910, ako jeho najznámejšia stavba na Slovensku. Zaujala nás aj veľkoplošná a dekoratívna maľba, ktorej autor je Milan Mravec. Toto dielo má výšku 4 metre a šírku 12 metrov. Spomenuli sme si aj pár známych rodákov Leopoldova ako krasokorčuliar Emil Skákala, akademický maliar Emil Paulovič, dirigent a hudobný skladateľ Viliam Karmažin, ktorý sa narodil priamo vo väznici, dramatička a spisovateľka Mária Kusendová, sklársky dizajnér Jaroslav Taraba, spisovateľka Marta Hlušíková a v neposlednom rade spisovateľka Kamila Strelka-Kanková, ktorá napísala knihy: Letenka do raja, Letenka do sveta, Letenka do minulosti, Letenka do Bratislavy. Práve v ostatnom čísle Slovenských národných novín č. 6/2025 na str. 13 je o nej článok.

Čo povedať na záver? Asi toľko, že mojím cieľom je oboznamovať Trenčanov a priateľov. Oboznamovať ľudí o tom, kde sa dá cestovať, čo môžu vidieť a spoznať a tak viac zviditeľňovať cestovný ruch a vedomosť ľudí o našom krásnom Slovensku. Tiež, aby zaujímavé pamiatky videli na miestach, kde sa nachádzajú.

Ďakujem Leopoldovu, že sme stretli milých a ochotných ľudí, videli sme zaujímavé veci, ktoré sú málo známe, podporili sme CR a gastro prevádzky. Budeme ďalej rozprávať o pamiatkach Leopoldova a určite viacerí sa ešte vrátia do vášho mesta. Lúčime sa a nasadáme do vlaku smerom do Trenčína.

Text článku a fotografie: Mgr. Lýdia Šimková