Komunálne voľby

Dokumenty ku komunálnym voľbám 2018


Zoznam zaregistrovaných kandidátov pre voľby do Mestského zastupiteľstva v Leopoldove

Zoznam zaregistrovaných kandidátov pre voľby primátora mesta Leopoldov

Zapisovateľ miestnej volebnej komisie

Elektronická adresa na doručenie oznámenia o delegovaní člena a náhradníka do okrskovej volebnej komisie a miestnej volebnej komisie

Zverejnenie počtu obyvateľov ku dňu vyhlásenia volieb

Informácia pre voliča o práve voliť a byť volený

Výpis z uznesenia MZ, v ktorom sa stanovil volebný obvod, ktorým bol schválený počet poslancov, a ktorým bol určený úväzok pre primátora

Oznámenie o určení volebných obvodov a počtu poslancov v nich pre voľby do orgánov samosprávy obcí

Odovzdanie kandidátnych listín – Voľby do orgánov samosprávy miest a obcí 10.11.2018

 

Právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci, v mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislave alebo v mestskej časti mesta Košice trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšia 18 rokov veku.

Prekážkou vo výkone volebného práva je
- zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí,
- výkon trestu odňatia slobody,
pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Za poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice miestneho zastupiteľstva môže byť zvolený volič, ktorý nevykonáva trest odňatia slobody, nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená.

Za starostu obce (primátora), v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice starostu mestskej časti môže byť zvolený volič, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕši 25 rokov veku, má aspoň stredné vzdelanie, nevykonáva trest odňatia slobody, nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená.

Zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí  

 

Manuál komunálnych volieb

  • Na základe komunálnych volieb občania Slovenskej republiky volia svojich zástupcov v orgánoch samosprávy, presnejšie starostov (v obciach a v mestských častiach miest Bratislava a Košice), resp. primátorov (v mestách) a poslancov obecných (mestských) zastupiteľstiev, ktorí reprezentujú samosprávny výkon moci.
  • Starostovia (primátori) a poslanci obecných (mestských) zastupiteľstiev sú predstaviteľmi občanov na lokálnej úrovni a svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú bezprostredné podmienky života voličov danej obce, či mesta (mestskej časti).
  • Jednou zo základných podmienok zákona č. 346/1990 Zb., ktorý upravuje proces komunálnych volieb je, že občan musí mať trvalý pobyt v obci, preto občania SR, ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí, nemôžu bvoliť v komunálnych voľbách.
  • Na rozdiel od zákona č. 333/2004 Z.z., ktorý upravuje priebeh parlamentných volieb a ktorý umožnil voľbu zo zahraničia, zákon upravujúci priebeh komunálnych volieb (č. 346/1990 Zb.) nedáva občanom nachádzajúcim sa v deň volieb v zahraničí takúto možnosť. Ak sa občan chce zúčastniť komunálnych volieb, musí tak urobiť na území Slovenskej republiky.
  • Jednou zo základných podmienok pre možnosť zúčastniť sa volieb je trvalý pobyt v mieste volieb. Komunálne voľby sú svojim spôsobom jedinečné skutočnosťou, že voliči si volia zástupcov vo svojom vlastnom prostredí, a nevyberajú z kandidátnych listín spoločných pre celé územie Slovenska.
  • Voliť môže aj človek, ktorý nemá slovenské občianstvo, ale má trvalý pobyt na území SR.
  • Volebný akt sa odohráva vo volebnej miestnosti. To, do ktorej kto patrí, sa každý dozvie z oznámenia „Oznámenie o mieste a čase konania volieb“, ktoré by mu obecný úrad mal doručiť najneskôr 25 dní predo dňom volieb do miesta jeho trvalého bydliska. V ňom je uvedený čas konania volieb, volebný okrsok a miesto (konkrétna volebná miestnosť), kde môže volič voliť, s uvedením presnej adresy tejto volebnej miestnosti.
  • Volič si môže v úradných hodinách obecného úradu overiť, či je zapísaný v stálom zozname (vedie ho obec a z neho vyhotoví zoznam voličov, ktorý odovzdá najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania príslušnej okrskovej komisii). Môže požadovať doplnenie údajov, príp. vykonanie opráv.
  • Ak sa volič nemôže dostaviť do volebnej miestnosti a zdržiava sa v čase voľby v obci, kde má trvalý pobyt, môže požiadať okrskovú volebnú komisiu (podľa oznámenia, ktoré prišlo každému voličovi domov, by mal každý volič poznať svoju komisiu), aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti (doma, v nemocnici). V takom prípade komisia vyšle k voličovi 2 svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.
  • Za voliča, ktorý nemôže pre zdravotné postihnutie sám vložiť obálku do volebnej schránky, môže ju na jeho požiadanie a v jeho prítomnosti do nej vložiť iný volič, nie však člen okrskovej volebnej komisie.
  • Ak bude niekto počas volieb v celách policajného zaistenia, v miestach kde sa vykonáva väzba, prípadne disciplinárny trest väzenia (teda ešte nebol právoplatne odsúdený), volebné právo nestráca. Vzhľadom na špecifickosť volieb, keďže sa v jednotlivých obciach volia rôzni kandidáti a teda aj občania, ktorí sa nachádzajú v zariadeniach na výkon väzby, patria do rozdielnych volebných obvodov, nezriaďuje sa spravidla v uvedených zariadeniach osobitný volebný okrsok. Ak by sa však samotné zariadenie na výkon väzby nachádzalo v obvode okrskovej volebnej komisie, v ktorej je zapísaný niektorý z občanov vo väzbe, môže dotyčný požiadať o voľbu prostredníctvom prenosnej volebnej schránky.
  • V prípade, že si niekto na základe právoplatného rozsudku odpykáva v miestach výkonu trestu uložený trest, nemôže sa z tohto dôvodu komunálnych volieb zúčastniť. Výkon trestu odňatia slobody je totiž prekážkou volebného práva.
  • V prípade nevidiaceho voliča alebo voliča, ktorý nevie písať alebo čítať, príp. pre telesné postihnutie to nedokáže, je možné vziať so sebou za „plentu“ (do volebného priestoru, kde sa vyplňuje hlasovací lístok) iného voliča (nie však člena okrskovej volebnej komisie), aby mu pomohol s úpravou hlasovacieho lístka, vložením do obálky, príp. vhodením do volebnej schránky.
  • Počas voľby je potrebné priniesť si so sebou preukaz totožnosti (občiansky preukaz, cestovný pas).
  • Ak niekto pri sebe vo volebnej miestnosti nemá preukaz totožnosti (občiansky preukaz, cestovný pas), podľa zákona o komunálnych voľbách (č. 346/1990 Zb.) má v takom prípade občan možnosť požiadať, aby mu boli vydané hlasovacie lístky, ak ho spoznal aspoň jeden z členov volebnej komisie, alebo ak preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb, ktoré sú známe komisii. Ak však nie je možné využiť ani spomenutú možnosť, jedinou možnosťou ako sa zúčastniť volieb je vrátiť sa pre preukaz totožnosti a prísť do volebnej miestnosti ešte raz.


Často kladené otázky

  • Čo má volič robiť vo volebnej miestnosti?

a) Preukáže svoju totožnosť a po zázname v zozname voličov dostane prázdnu obálku a hlasovacie lístky (1 hlasovací lístok pre voľbu starostu/primátora, 1 hlasovací lístok pre voľbu obecného/mestského zastupiteľstva. V prípade hlavného mesta Bratislavy a mesta Košice dostane volič ešte ďalšie 2 hlasovacie lístky – 1 pre voľbu starostu mestskej časti a 1 pre voľbu zastupiteľstva mestskej časti). Voliča, ktorý sa dostavil s preukazom totožnosti, no nie je zapísaný v zozname voličov, dopíše volebná komisia do zoznamu voličov na základe jeho preukazu totožnosti, prípadne na základe rozhodnutia súdu.

b) Zoberie lístky a obálku a odoberie sa za „plentu“ (priestor na úpravu hlasovacieho lístku), ktorá je voľná.

c) Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva, príp. zastupiteľstva mestskej časti zakrúžkovaním poradových čísel označí kandidátov pre ktorých hlasuje. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený (informácia o maximálnom počte kandidátov by mala byť uvedená v blízkosti volebnej miestnosti). Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce (primátora mesta), príp. starostu mestskej časti volič zakrúžkovaním poradového čísla označí jedného kandidáta.

d) „Za plentou“ vloží do obálky všetky hlasovacie lístky.

e) Po vyjdení spoza „plenty“ vhodí zalepenú obálku do volebnej schránky (urny).

  • Čo v prípade, ak sa pri označovaní kandidátov pomýlim?


Na požiadanie voliča mu komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné.

Čo ak záverečná hodina na ukončenie hlasovania uplynula práve, keď stojím v rade pred ňou?
V takom prípade je ešte možné odvoliť – od momentu, keď uplynie záverečná hodina hlasovania (teda 20.00) však môžu hlasovať už len voliči, ktorí boli práve vtedy vo volebnej miestnosti alebo pred ňou.

  • Kto spočítava volebné hlasy?


Volebné hlasy spočítava okrsková volebná komisia. Tá následne výsledky zapíše do zápisnice, ktorú po podpísaní členmi komisie posiela miestnej volebnej komisii, tá po vykonaní rovnakej procedúry obvodnej volebnej komisii a tá po vykonaní rovnakej procedúry nakoniec Ústrednej volebnej komisii.

  • Kto má právo byť pri sčítaní hlasov?


V miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia.

  • Ako sa posudzuje platnosť hlasovacích lístkov?


Keďže sa v komunálnych voľbách volia jednotliví kandidáti a nie politické strany alebo koalície, na ich prospech sa rátajú i hlasovacie lístky, ktoré sú poškodené. Teda ak sú mená kandidátov prečiarknuté, menené alebo dopisované, na takéto úpravy sa neprihliada, a na platnosť hlasovacieho lístku to v zásade nemusí mať vplyv.

Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov označených odlišne, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné.

Ak o platnosti hlasovacieho lístka vzniknú pochybnosti, rozhoduje s konečnou platnosťou samotná okrsková volebná komisia.

  • Existuje v komunálnych voľbách možnosť prideliť prednostné hlasy?


Tzv. prednostné hlasovanie je bežné a typické pre voľby politických strán a koalícii, v ktorých si volič vyberá politickú stranu alebo koalíciu, a na základe prednostných hlasov má možnosť vybrať aj konkrétnych kandidátov z kandidátnej listiny danej strany či koalície. Ide teda o inštitút používaný väčšinou pri parlamentných voľbách.

Keďže komunálne voľby sú už od počiatku založené na voľbe medzi jednotlivými kandidátmi, a nie politickými zoskupeniami (stranami, či koalíciami), princíp prednostných hlasov nemá v tomto prípade žiadny zmysel.

  • Podľa akého kritéria sú zvolení poslanci do zastupiteľstiev a starostovia (primátori)?


Pri komunálnych voľbách sa na rozdiel od parlamentných volieb neuplatňuje systém prideľovania mandátov na základe ziskov politických strán. V komunálnych voľbách sa mandáty v obecných (mestských) zastupiteľstavách, ako aj post starostu (primátora) získava na základe jednoduchého kritéria o väčšom počte hlasov.

(a) Za poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet hlasov.

(b) Ak vo volebnom obvode získajú dvaja alebo viacerí kandidáti tej istej politickej strany rovnaký počet platných hlasov, je zvolený za poslanca kandidát v poradí uvedenom na kandidátnej listine príslušnej politickej strany.

(c) Ak nemožno zistiť, kto je zvolený za poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva podľa odseku 2 preto, že ide o kandidátov rôznych politických strán alebo nezávislých kandidátov, miestna volebná komisia určí z nich poslanca žrebom.

(d) Za starostu obce (primátora) je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa vykonajú nové voľby.