V roku 2026 udelilo mesto Leopoldov 19 ocenení mesta rôznbym osobnostiam.
ZOZNAM OCENENÝCH
Mgr. Mária Andrášiková: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Milan Brodek in memoriam: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Helena Foltánová: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Augustín Gramantik in memoriam: Čestné občianstvo mesta Leopoldov
Mgr. Emília Harsányiová: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Prof. PhDr. J. Hladký, PhD.: Čestné občianstvo mesta Leopoldov a Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Miloš Jančár: Cena mesta
PhDr. Martin Jurčo: Cena mesta
Dušan Kabát in memoriam: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Terézia Kalická: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Zdena Karabová: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Ing. Milan Klačko: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Marián Klčo in memoriam: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Ing. Eleonóra Krajčovičová: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Vojtech Moravčík: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Mária Petrášová: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Jana Vojteková: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
Jozef Zoller in memoriam: Cena mesta
Bohuš Piovarči: Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta
NOMINÁCIE
Mgr. MÁRIA ANDRÁŠIKOVÁ
Mgr. Mária Andrášiková pôsobila ako učiteľka 1. stupňa, neskôr ako štatutárna zástupkyňa riaditeľky na miestnej základnej škole. Okrem svojej dlhoročnej pedagogickej činnosti sa významnou mierou podieľala aj na kultúrnom, spoločenskom a komunitnom živote mesta Leopoldov. Významnou súčasťou jej činnosti bola príprava a tvorba kultúrnych programov pre organizácie v meste, ako aj spolupráca pri podujatiach organizovaných mestom Leopoldov (najmä vianočné trhy, stavanie mája, rôzne akadémie a kultúrne programy pri príležitosti významných sviatkov a spoločenských udalostí).
Svojimi schopnosťami, tvorivosťou, organizačným talentom a osobným nasadením prispievala k tomu, aby mali jednotlivé podujatia kvalitný a dôstojný charakter. Jej práca významne prispievala k uchovávaniu tradícií, rozvoju kultúrneho života a posilňovaniu spolupatričnosti obyvateľov mesta. Vďaka jej iniciatíve, tvorivosti a ochote venovať svoj čas aj nad rámec pracovných povinností vznikali programy, ktoré obohacovali spoločenský život v Leopoldove a dôstojne reprezentovali mesto.
Mgr. Mária Andrášiková sa svojou dlhoročnou činnosťou zaslúžila nielen o rozvoj kultúrneho a spoločenského života, ale zároveň významne podporovala spoluprácu školy s mestom a jeho organizáciami. Svojím pedagogickým pôsobením a angažovanosťou vytvárala príležitosti, aby sa žiaci aktívne podieľali na verejnom a kultúrnom živote svojho mesta a budovali si vzťah k Leopoldovu.
MILAN BRODEK in memoriam
Dátum narodenia: 24. januára 1959
Dátum úmrtia: 20. február 2026
Milan Brodek významnú časť svojho života pracoval pre samosprávu. So svojou firmou zabezpečoval funkčnosť verejného osvetlenia, rozhlasu, vianočnú výzdobu, stavanie mája a mnoho ďalších vecí nielen v Leopoldove, ale aj v iných obciach a mestách v regióne. Jeho prístup k práci bol predovšetkým pohotový a obetavý, neváhal aj neskoro večer reagovať na potreby nielen nášho mesta, ale aj mnohých iných miest a obcí a operatívne riešil všetko, čo bolo potrebné. Vďaka jeho nadštandardnému a zainteresovanému prístupu, ktorý prevyšoval bežné pracovné vzťahy, mali Leopoldovčania a ďalšie samosprávy vždy zabezpečený spoľahlivý servis a pohotové vyriešenie akýchkoľvek problémov.
Nezanedbateľná je jeho účasť na spravovaní, opravovaní a údržbe kostolných zvonov nielen v Leopoldove, ale na mnohých ďalších miestach Slovenska, a to aj v časoch, keď bola takáto iniciatíva v súvislosti s politickou situáciou riziková.
Milan Brodek bol predsedom klubu TJ MTK Lokomotíva Leopoldov v rokoch 2003 – 2006, na začiatku roka 2006 zastupiteľstvo udelilo družstvu starších žiakov pod jeho vedením Cenu mesta Leopoldov za vynikajúce výsledky – družstvo sa v predchádzajúcom futbalovom ročníku umiestnilo na 1. mieste v rámci Oblastných majstrovstiev Trnavskej oblasti. Postúpili do Majstrovstiev Trnavského kraja a neskôr sa stali účastníkmi III. celoštátnej futbalovej ligy, v ktorej suverénne viedli 81:3, čo vedenie klubu pokladalo za najlepší výkonnostný výsledok za celú storočnicu leopoldovského futbalu. Okrem toho sa družstvo v roku 2005 zúčastnilo na finále celoslovenskej súťaže NIKE CUP v Senici, kde vyradili ligovú Nitru a skončili v skupine ako druhí. Darilo sa aj prípravke, ktorá v okresnej súťaži po jesennej časti ročníka 2005/06 sa umiestnila v okresnej súťaži na prvom mieste.
MTK pod jeho vedením v spolupráci s Úniou slovenských novinárov 31. 7. 2004 zorganizoval Memoriál Gaba Zelenaya – turnaj prípraviek ako spomienku na významného športového komentátora G. Zelenaya. Zaslúžil sa o podporu a výchovu našej úspešnej futbalistky Jany Vojtekovej.
Vo voľnom čase sa venoval chovu anduliek a kanárov, patril k zakladeteľom chovu červeného kanára na Slovensku a vypracoval sa medzi jeho najúspešnejších chovateľov na Slovensku, možno aj v strednej Európe, úspechy dosahoval aj na medzinárodných výstavách, ocenenie získal aj v rámci celoštátnej súťaže Ornita 95.
Na základe uvedených skutočností navrhujeme Milanovi Brodekovi udeliť Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Leopoldov in memoriam.
HELENA FOLTÁNOVÁ
Helena Foltánová spojila prakticky celý svoj profesijný život s Materskou školou v Leopoldove a s výchovou a vzdelávaním detí z nášho mesta. Do Materskej školy Leopoldov nastúpila v roku 1981 ako učiteľka a počas nasledujúcich štyroch desaťročí sa významným spôsobom podieľala na jej fungovaní, rozvoji a formovaní.
V roku 1989 sa stala riaditeľkou Materskej školy Leopoldov a túto zodpovednú funkciu vykonávala nepretržite až do roku 2017, teda takmer 30 rokov. Počas tohto obdobia niesla zodpovednosť nielen za pedagogické vedenie materskej školy, ale aj za jej každodenný chod a ďalší rozvoj. Svojou dlhoročnou prácou sa podieľala na vytváraní prostredia, v ktorom získavali svoje prvé skúsenosti so vzdelávaním, kolektívom a životom mimo rodiny celé generácie leopoldovských detí.
Po ukončení pôsobenia vo funkcii riaditeľky zostala materskej škole naďalej verná. V rokoch 2017 až 2021 pracovala ako zástupkyňa riaditeľky a aj ako učiteľka. Svoje dlhoročné odborné a praktické skúsenosti tak mohla aj naďalej odovzdávať deťom i svojim kolegyniam. Pracovný pomer v Materskej škole Leopoldov ukončila v roku 2021 odchodom do dôchodku. Jej pôsobenie v tejto inštitúcii tak trvalo 40 rokov, čo samo osebe predstavuje výnimočný profesijný záväzok voči jednej inštitúcii a mestu Leopoldov.
Významnou súčasťou jej práce nebola iba výchovno-vzdelávacia činnosť. Aktívne sa podieľala aj na materiálnom rozvoji a zveľaďovaní materskej školy. Dôležitým obdobím bol najmä rok 2009, keď sa realizoval projekt Investícia do budúcnosti zameraný na rekonštrukciu materskej školy v rámci Regionálneho operačného programu s využitím finančných prostriedkov Európskej únie. Helena Foltánová bola v období prípravy a realizácie obnovy materskej školy aktívne nápomocná a podieľala sa na zveľaďovaní a vytváraní kvalitnejšieho prostredia pre deti.
Počas svojho pôsobenia podporovala aj aktivity zamerané na zdravý vývoj detí a vytváranie správnych návykov už v predškolskom veku. V materskej škole podporovala zdravý životný štýl, zdravé stravovanie a zavádzanie saunovania. Aj tým prispievala k tomu, aby materská škola nebola iba miestom vzdelávania a starostlivosti, ale prostredím podporujúcim všestranný a zdravý rozvoj detí.
Mimoriadny význam jej práce možno vnímať predovšetkým v jej dlhodobom dosahu. Počas štyroch desaťročí svojho pedagogického pôsobenia sprevádzala prvými rokmi vzdelávania veľké množstvo detí z Leopoldova. Z detí, ktorým bola kedysi pani učiteľkou či riaditeľkou, sú dnes dospelí obyvatelia mesta, ktorí si ju pamätajú ako jednu z prvých pedagogických osobností vo svojom živote. Jej profesijná dráha je preto úzko spätá nielen s históriou Materskej školy Leopoldov, ale aj s osobnými spomienkami viacerých generácií Leopoldovčanov.
Štyridsať rokov práce v jednej materskej škole, z toho takmer tri desaťročia na poste jej riaditeľky, predstavuje celoživotný prínos pre oblasť predprimárneho vzdelávania v Leopoldove. Helena Foltánová svojou pedagogickou a riadiacou prácou, dlhoročnou starostlivosťou o rozvoj materskej školy a pôsobením v prospech leopoldovských detí zanechala výraznú stopu v živote mesta.
AUGUSTÍN GRAMANTIK in memoriam
Dátum narodenia: 2. marca 1877
Dátum úmrtia: 11. 7. 1968
Dekan a kanonik Augustín Gramantik sa počas svojho pôsobenia v Leopoldove významne zaslúžil o rozvoj mesta a život jeho obyvateľov. Jeho prínos ďaleko presahoval rámec duchovnej služby. Aktívne sa zapájal do spoločenského a kultúrneho života a ochotne pomáhal všade tam, kde to bolo potrebné. Bol nielen váženým kňazom, ale predovšetkým človekom, ktorému záležalo na ľuďoch a ich životných podmienkach. Pre svoju ľudskosť, nezištnosť a ochotu pomáhať ho obyvatelia nazývali „ľudomilom“.
Narodil sa v Prievidzi 26. 3. 1877. Rodičia Ján a Zuzana boli roľníci. Mal šesť bratov a sedem sestier. Ľudovú školu navštevoval v Prievidzi a gymnázium v Trnave. Následne študoval teológiu v Ostrihome, ktorú ukončil v r. 1898 a 10. 3. 1900 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako katechét a kaplán v Pešti a Dolnej Strede, kde vážne ochorel. Po vyliečení (po 15 mesiacoch) pracoval 2 roky v topoľčianskej nemocnici a potom znovu v Pešti. V roku 1912 bol menovaný za kňaza. V Merašiciach pôsobil celých 24 rokov, počas ktorých vykonal veľa dobrého pre tamojších obyvateľov. Od 1. 6. 1936 až do svojho odchodu na odpočinok v r. 1962 pôsobil v Leopoldove.
Augustín Gramantik zanechal nezmazateľnú stopu v histórii Leopoldova a v srdciach jeho obyvateľov. Ako dokazujú historické dokumenty, ktoré dnes možno nájsť vo farskom archíve, pán dekan pôsobil nielen ako dobrý duchovný pastier, ale aj človek činný vo všetkých oblastiach praktického života obyvateľov. Posledné roky svojho života strávil v charitatívnom domove pre kňazov v Pezinku, kde 11. 7. 1968 zomrel.
Ešte pred príchodom do Leopoldova bol známy ako bojovník za poľnohospodárskych robotníkov svojho okresu a ostatných krajov. Písal, rečnil, obhajoval tých najchudobnejších po vyjednávaní o kolektívnych zmluvách. Preto sa s ním veriaci v Merašiciach ťažko lúčili a veriaci v Leopoldove ho srdečne vítali. Intenzívne sa zapájal do každej činnosti v Leopoldove – duchovnej, kultúrnej, športovej. Pomáhal napríklad pri stavbe novej meštianskej školy. Keďže sa stal predsedom školskej stolice, vedel o problémoch meštianky takpovediac z prvej ruky. Hneď videl, že v takých pomeroch, v akých meštianka fungovala, ďalej fungovať nemôže (každá trieda bola v inom dome) a hneď sa zapojil do príprav na stavbu novej školy. Vybavil u cirkevnej vrchnosti výmenu farských pozemkov pre stavbu, písomne aj osobne intervenoval na príslušných miestach, najmä keď sa vyskytovali stále nové problémy. Neváhal sa obrátiť na vtedajšie najvyššie orgány, len aby sa so stavbou čo najskôr začalo, inak hrozilo, že v Leopoldove meštianku pre nevyhovujúce pomery zrušia. Dokonca osobne zohnal drevo na stavbu. Finančne podporoval nielen stavbu školy, ale aj chudobných žiakov, ktorí nemali dostatok financií na štúdium, o čom svedčia dochované ďakovné listy od ich vďačných rodičov.
Finančne pomáhal aj dospelým obyvateľom, ktorí sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Mnohé domy by dnes v Leopoldove nestáli, ak by im A. Gramantik finančne nepomohol. Často požičiaval peniaze potrebným a mnohokrát ani nevyžadoval ich vrátenie. Preto ho ľudia volali ľudomilom a nesmierne si ho vážili.
Počas svojej pastorácie v Leopoldove sa zaujímal sa aj o športové vyžitie obyvateľov. Aj na priestory futbalového ihriska boli použité farské role, ktoré dal futbalistom do prenájmu a daroval im putovný pohár na turnaj O pohár kanonika Augustína Gramantika.
Augustín Gramantik sa počas viac ako 25 rokov pôsobenia v Leopoldove významne angažoval nielen v duchovnom, ale aj v spoločenskom, kultúrnom, školskom a športovom živote mesta. Výraznou mierou sa pričinil o vybudovanie novej meštianskej školy, podporoval vzdelávanie detí zo sociálne slabších rodín, pomáhal obyvateľom v náročných životných situáciách a zastával sa chudobných a znevýhodnených. Svojou ľudskosťou, sociálnym cítením a konkrétnou každodennou pomocou si získal mimoriadnu úctu obyvateľov. Jeho pôsobenie zanechalo výraznú a trvalú stopu v histórii Leopoldova a predstavuje príklad osobnej angažovanosti a služby mestu a jeho obyvateľom. Jeho prínos v rámci rozvoja nášho mesta bol mimoriadny a všestranný, osobitne v oblasti školstva, sociálnej pomoci, kultúrneho a športového života a dlhoročnej nezištnej služby a pomoci obyvateľom mesta.
Mgr. EMÍLIA HARSÁNYIOVÁ
Mgr. Emília Harsányiová (rodená Oborilová) je osobnosť spojená s verejným a kultúrnym životom v Leopoldove, pričom najvýznamnejšie sa do povedomia obyvateľov zapísala ako učiteľka v tunajšej základnej škole a neskôr ako kronikárka mesta.
Mgr. E. Harsányiová sa ako učiteľka zemepisu a dejepisu 35 rokov aktívne zúčastňovala na výchove a vzdelávaní mnohých generácií Leopoldovčanov a učiteľstvo pokračuje v jej rode prostredníctvom jej dcéry aj syna. V roku 2006 ju mestské zastupiteľstvo poverilo vedením kroniky mesta. Precíznosť a objektívnosť jej zápisov a úsilia o zachytenie života v meste sa stali inšpiratívnymi aj v širšom dokumentačnom kontexte, čo si všimli aj odborníci. V rámci 7. ročníka celoslovenského podujatia Slovenská kronika 2012, vyhlásenej Národným osvetovým centrom a partnerských profesijnými organizáciami, ju odborná porota ocenila 3. miestom za zápisy viažuce sa na rok 2009. Úspech spomedzi 215 prihlásenými textami napovedá o tom, že spôsob, ako E. Harsányiová koncipovala kroniku, vysoko prevyšuje štandardy mestských a obecných kronikárskych záznamov. V roku 2020, po 14 rokoch aktívnej kronikárskej práce, pani Harsányiová požiadala o uvoľnenie z funkcie kronikárky mesta.
Prof. PhDr. JURAJ HLADKÝ, PhD.
Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre vyštudoval žurnalistiku a učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry. Hneď nato nastúpil do akademického prostredia a v súčasnosti pôsobí ako vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V roku 2024 dosiahol najvyššiu vedecko-pedagogickú hodnosť a bol vymenovaný za profesora.
Jeho vedeckú prax sprevádza množstvo aktivít, ktoré organizuje nielen v rámci svojej fakulty. Jeho záujem o jazykovedu okorenený zmyslom pre detail bol impulzom viacerých výskumov, ktorými posúva slovenskú jazykovedu vpred. Vo svojej práci sa venuje najmä vlastným menám, sociálnym nárečiam a jazykovej kultúre, pričom študentov kolegov motivuje a privádza k rôznym akademickým úspechom. Tie reprezentujú nielen univerzitu, ale aj slovenskú jazykovedu doma i v zahraničí.
Juraj Hladký je predsedom Slovenskej onomastickej komisie pri Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, členom Názvoslovnej komisie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, Dozornej rady Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV a ďalších odborných grémií. Ako člen redakčných rád sa zúčastňuje na činnosti vedeckých časopisov Didaktické studie (Pedagogická fakulta Karlovej univerzity v Prahe), Studiji z onomastyky ta etymolohiji (Inštitút ukrajinského jazyka Národnej akadémie vied Ukrajiny v Kyjeve) a i. Dlhé roky odovzdáva svoje skúsenosti ako delegovaný člen v Komisii pre slovanskú onomastiku pri Medzinárodnom komitéte slavistov v Lodži. Je nositeľom viacerých ocenení.
Angažuje sa aj v komunite nášho mesta, najmä pri výskume a spracúvaní jeho dejín. Popri jazykovedných prácach sám alebo spoluautorsky pripravil sériu kníh, ktoré verejnosti pripomínajú históriu mesta: Sta viator: Kapitoly z dejín Leopoldova 1 (2009, 2017) – ocenená monografia venovaná premenám mesta, vojenským udalostiam a stavebnému vývoju pevnosti, Sta viator 2 (2016), Príbeh Leopoldova: História a súčasnosť pevnosti a väznice (2016, 2018), reprezentatívna publikácia pripravená k výročiu väznice, Samostatné slovenské väzenstvo (2019) – odborná publikácia mapujúca vývoj väzenstva na Slovensku pod patronátom Generálneho riaditeľstva ZVJS.
V roku 1994 redakčne obnovil vydávanie časopisu Leopoldov, ktorý spoluvytvára podnes. Cenné sú hlavne jeho seriály a články o zabudnutých kapitolách života mesta, napr. o erdődyovskom majeri na konci námestia a osudoch židovskej rodiny Weinbergerovcov, začiatkoch školstva, portréty osobností mesta a pod. Autorsky a v spolupráci s mestom aj realizačne pripravil príležitostné podujatia pre obyvateľov, napr. posvätenie brán a bastiónov pevnosti (2016), 350. výročie mesta Leopoldov (2019) a na ďalších participoval, autorsky pripravil viaceré bulletiny o dejinách a činnosti MTK a DHZ Leopoldov. V roku 2026 objavil zabudnutý 911-stranový rukopis Dejín trestného ústavu v Leopoldove a zrekonštruoval okolnosti jej vzniku a osudov. Po redakčnej úprave ho slávnostne odovzdá vedeniu väznice a mesta na podujatí venovanom 170. výročia väznice. Mesto propaguje aj vo vysielaní STVR.
Od roku 1995 až podnes je šéfredaktorom, hlavným garantom vydávania aj prispievateľom časopisu Leopoldov. Za 30 rokov spracoval približne stovku vydaní s tisíckami článkov. Má mimoriadnu a jedinečnú zásluhu na tom, že toto periodikum občanov mesta informuje a zoznamuje so životom mesta, jeho históriou a významnými osobnosťami. Juraj Hladký sa navždy zapíše do histórie mesta tým, že spracoval a vydal niekoľko dokumentov o histórii Leopoldova, zozbieral množstvo dokladov, dokumentov, fotografií a ďalších artefaktov z archívov, múzeí, z historických dokumentov a literatúry o dávnej a blízkej minulosti Mestečka a neskôr Leopoldova. Naše mesto propaguje v celoštátnych a regionálnych médiách, je autorom, spoluautorom a organizátorom všetkých významných podujatí v meste.
MILOŠ JANČÁR
Miloš Jančár sa narodil v Poprade a do Leopoldova sa presťahoval v roku 1960. Tu aj absolvoval základnú školu a strednú všeobecnovzdelávaciu školu absolvoval v Hlohovci. Pracoval v STS Šulekovo a neskôr ako vojak z povolania. V rokoch 1990 – 1993 pracoval ako vedúci úseku technických služieb mesta Leopoldov. V roku 1993 založil spolu s dvomi spoločníkmi firmu LEOS s. r. o. s tromi spoločníkmi a neskôr LESOS, ktorá prevzala funkciu technických služieb v Leopoldove do roku 2015. V samospráve pôsobil v rokoch 1990 až 1994 a 2006 až 2018 ako poslanec mestského zastupiteľstva.
Miloš Jančár sa v rokoch 1970 – 72 významným spôsobom zaslúžil o znovuzrodenie hádzanej v meste Leopoldov, stal sa v tom čase jej kľúčovou osobnosťou, ktorá ju reprezentovala aj navonok. Jeho život je spojený s fotoaparátom. Sám dokumentoval život v meste, jeho architektúru, ale aj zbieral a v antikvariátoch či od súkromných zberateľov kupoval historické fotografie a artefakty o Leopoldove. Okrem toho zhromažďoval a opatruje historické artefakty s témou Leopoldova, ale aj archívne a dobové spisy, ktoré boli roztratené medzi občanmi.
V spolupráci s mestom zorganizoval tri výstavy fotografií a artefaktov o Leopoldove: výstavu fotografií a zberateľských artefaktov zo života mesta v priestoroch budovy základnej školy a v školskej jedálni – prezentácia fungovala ako „obrázková kronika“ Leopoldova a obsahovala historické aj súčasné fotografie, staré pohľadnice a dokumenty z jeho súkromnej zbierky, z archívu mesta aj od miestnych obyvateľov; 2025 – v priestoroch novej budovy Mestského úradu v Leopoldove rozsiahlu autorskú výstavu historických artefaktov, fotografií a dokumentov zo svojej súkromnej zbierky; v roku 2026 pri príležitosti otvorenia nového Kultúrneho centra Osveta v Leopoldove.
Mestu z rôznych príležitostí poskytol/zapožičal historické fotografie a materiály zo svojej zbierky, v roku 2026 v základnej škole prezentoval svoj archív historických fotografií žiakom a v spolupráci s o. z. Šanec prezentoval antikvárne knihy z Leopoldova seniorom z mesta.
Archív Miloša Jančára obsahuje tisícky fotografií od najstarších čias po dnešok a zapožičiava ich na rôzne účely aj obciam alebo organizáciám v regióne. Jeho prezentačné aktivity presahujú hranice nášho mesta – v Maduniciach podporil pamätné a múzejné iniciatívy – či už išlo o expozíciu/múzeum poľnohospodárstva a tradícií pri miestnom družstve (PD Madunice) alebo o obecné výstavy mapujúce históriu regiónu.
Mimoriadne rozsiahle boli aj jeho športové aktivity. V rokoch 1968 až 1972 pôsobil ako člen a hráč dorasteneckého futbalového oddielu Lokomotíva Leopoldov. V roku 1971 sa podieľal na založení dorasteneckého dievčenského hádzanárskeho družstva a v rokoch 1971 až 1972 pôsobil aj ako jeho tréner. Zároveň bol v rokoch 1971 až 1973 spoluzakladateľom mužského hádzanárskeho oddielu a hráčom TJ Lokomotíva Leopoldov. Následne, v rokoch 1973 až 1977, pôsobil ako hráč Tesly Piešťany.
Začiatkom osemdesiatych rokov patril medzi spoluzakladateľov futbalovej súťaže LÍNY MČ s celoslovenskou pôsobnosťou, v ktorej zároveň aktívne hrával. Pôsobil tiež ako hráč a organizátor súťaže v halovom futbale. V roku 1981 bol spolu s ďalšími športovými nadšencami spoluzakladateľom Behu LOKO, pričom od roku 1982 pravidelne zabezpečoval aj usporiadateľskú službu s vojakmi zo svojej jednotky. V rokoch 1992 až 2014 bol členom a hráčom nohejbalového oddielu a zároveň hlavným organizátorom Trojkráľových turnajov.
Je spoluzakladateľ a člen Nohejbalového klubu v Leopoldove a bol jeho dlhoročný hráč. Bol spoluzakladateľom turistického oddielu TJ Lokomotíva Leopoldov v roku 1991 a spoluzakladateľom tradície turistických pochodov Leopoldov – Jalšové (1982).
Spoluorganizoval petíciu na podporu A. Dubčeka (1968). Jeho občianska a verejná angažovanosť sa výraznejšie prejavila aj v období spoločenských zmien na konci osemdesiatych rokov. V roku 1989 patril medzi spoluzakladateľov Verejnosti proti násiliu (VPN) a bol členom jej prípravného výboru a krátko aj predsedom Koordinačného výboru VPN. V roku 1990 bol tiež spoluzakladateľom Strany zelených a v rokoch 1992 až 1996 pôsobil ako predseda jej krajského združenia.
Aktívne sa zapájal aj do spoločenského a športového života Leopoldova. Bol spoluzakladateľom súťaže vo varení guláša, darcom putovnej ceny a iniciátorom sprievodných súťaží v hode mrežou a zatĺkaní klincov. V roku 1991 sa spolu s ďalšími spolupracovníkmi na vlastné náklady podieľal na rekonštrukcii asfaltového ihriska TJ.
V rokoch 1993 až 1994 sa v spolupráci s riaditeľom školy podieľal na získaní dotácie a povolenia na vybudovanie asfaltového školského ihriska, pričom samotnú stavbu realizoval so svojou firmou. Podieľal sa tiež na prestavbe vstupnej brány do areálu TJ MTK. V roku 2008 bol iniciátorom výstavby nafukovacej haly a zároveň spolupracoval pri jej realizácii, za čo bol ocenený primátorom mesta.
V roku 1991 sa ako člen petičného výboru zúčastnil v Prahe na odovzdaní petície občanov Leopoldova týkajúcej sa situácie v nápravnovýchovnom ústave predsedovi Federálneho zhromaždenia Alexandrovi Dubčekovi. Miestnej základnej škole daroval školské hodiny z roku 1946.
PhDr. MARTIN JURČO
M. Jurčo intenzívne spolupracuje so samosprávou Leopoldova od roku 1998. Je aktívnym členom redakčnej rady časopisu Leopoldov a autorsky pripravil doň za ten čas stovky článkov. Osobitne záslužná je jeho činnosť vo vyhľadávaní, dokumentovaní a prezentovaní osobností, ktoré žijú v meste, ale takisto osobností, ktoré sa narodili v Leopoldove alebo v ňom istý čas pôsobili, a v rozvíjaní ich vzťahu k mestu. V článkoch a rozhovoroch si tak všíma osobnosti z rôznych sfér kultúrneho a spoločenského života, ale takisto z rôznych iných oblastí. O rozvíjanie pamäti miesta a mesta sa stará aj iným spôsobom – aktívnym získavaním a štúdiom archívnym materiálov a publikovaním napr. seriálu o dejinách železnice v meste a sprístupňovaním zdrojových dokumentov. Aktívne sa angažoval aj pri zabezpečovaní dokumentačných materiálov pre publikáciu I. Szabóa Žaby na Trolaskoch a publikáciu Sta viator 2.
Takisto treba vyzdvihnúť dlhoročnú činnosť Dr. Jurča v propagácii mesta, jeho udalostí, osobností, zaujímavostí a organizácií, či už to bolo predtým v Trnavských novinkách alebo posledné dve desaťročia vo vysielaní Slovenského rozhlasu. Takýchto príspevkov s témou Leopoldova sú stovky, mnohé sú podnes dostupné v online archíve Rádia Regina a prístupné verejnosti a mnohé sú zaradené aj do zvukového archívu rozhlasu.
Zároveň nemožno obísť aktívnu pomoc M. Jurča pri zabezpečovaní niektorých podujatí v meste, a to najmä v podobe moderovania niektorých významnejších podujatí, napr. posvätenie brán a bastiónov leopoldovskej pevnosti, oslavy výročia mesta a pod. Všetky tieto podujatia zabezpečoval bezodplatne.
Všeobecne možno konštatovať, že Dr. M. Jurčo sa dlhodobo a vo výraznej miere pričinil o rozvoj a reprezentáciu mesta Leopoldov a kontinuálne sa ďalej angažuje v rozvoji a reprezentácii mesta Leopoldov.
_(cropped).jpg?w=200)
DUŠAN KABÁT in memoriam
Narodenie: 20. august 1944
Úmrtie: 19. máj 2022
Dušan Kabát patrí k najvýznamnejším futbalovým osobnostiam, ktorých život a športové začiatky sú späté s Leopoldovom. Hoci sa narodil 20. augusta 1944 v Seredi, už ako trojročný sa spolu s rodičmi presťahoval do Leopoldova. Práve tu vyrastal a práve v Leopoldove sa začala jeho cesta k vrcholovému futbalu. S futbalom začínal v miestnom telovýchovnom klube pod vedením trénera Ladislava Zverinu a už v žiackom družstve patril medzi výrazné talenty. Jeho ďalšie športové kroky viedli v rokoch 1957 – 1959 do Piešťan a následne do Spartaka Trnava, kde sa postupne vypracoval na jedného z výrazných hráčov jednej z najslávnejších generácií v histórii československého klubového futbalu. V najvyššej súťaži debutoval už ako 17-ročný. Počas základnej vojenskej služby pôsobil v Dukle Praha, s ktorou získal majstrovský titul v sezóne 1963/1964, a následne sa vrátil do Spartaka Trnava. Práve s trnavským Spartakom dosiahol najväčšie úspechy svojej kariéry. Bol súčasťou legendárneho mužstva „veľkej Trnavy“ a päťkrát sa stal majstrom Československa, a to v rokoch 1968, 1969, 1971, 1972 a 1973. K jeho významným klubovým úspechom patrilo aj víťazstvo v Stredoeurópskom pohári či úspechy v Československom a Slovenskom pohári. V roku 1969 bol členom mužstva Spartaka Trnava, ktoré sa prebojovalo až do semifinále Pohára európskych majstrov, kde nastúpilo proti slávnemu Ajaxu Amsterdam.
Mimoriadne miesto má Dušan Kabát aj v histórii účinkovania Spartaka Trnava v európskych pohároch. V týchto súťažiach odohral za klub 34 stretnutí a strelil sedem gólov, čím sa zaradil medzi najvýraznejších hráčov Spartaka na medzinárodnej scéne.
Jeho kvality mu otvorili aj cestu do československej reprezentácie. V národnom drese nastúpil v rokoch 1965 – 1973 celkovo 24-krát a strelil dva góly. Už pri reprezentačnom debute v októbri 1965 skóroval v kvalifikačnom zápase proti Turecku. Nastúpil tiež v pamätnom stretnutí, v ktorom Československo v Bratislave zdolalo Brazíliu 3:2. Bol súčasťou mužstva počas kvalifikácie na majstrovstvá sveta 1970 v Mexiku, hoci do konečnej nominácie na samotný šampionát sa napokon nedostal.
Dušan Kabát bol známy nielen svojou rýchlosťou, razanciou a futbalovým talentom, ale aj športovým vystupovaním. O jeho korektnosti na ihrisku svedčí skutočnosť, že počas takmer troch stoviek ligových stretnutí dostal iba dve žlté karty a ani raz nebol vylúčený. Jeho úspešnú hráčsku kariéru predčasne ukončili zdravotné problémy. Po skončení aktívneho pôsobenia vo futbale sa však od športu úplne nevzdialil a niekoľko rokov odovzdával svoje skúsenosti ďalej ako tréner.
Dušan Kabát zomrel 19. mája 2022 v Prahe vo veku nedožitých 78 rokov. Do histórie československého a slovenského futbalu sa zapísal ako šesťnásobný majster Československa, československý reprezentant a člen legendárnej generácie Spartaka Trnava.
Pre Leopoldov má jeho športový príbeh osobitný význam. Práve v našom meste vyrastal, práve tu urobil svoje prvé futbalové kroky a leopoldovský klub sa stal miestom, kde sa začal formovať talent budúceho československého reprezentanta a jedného z úspešných futbalistov svojej generácie. Jeho športové úspechy sú preto zároveň súčasťou športovej histórie Leopoldova a pripomínajú, že aj z prostredia malého mesta môže vzísť osobnosť, ktorá dosiahne úspechy na najvyššej domácej i medzinárodnej úrovni.
TERÉZIA KALICKÁ
Pani Terézia Kalická je dlhoročná rehabilitačná sestra a fyzioterapeutka (dnes už na dôchodku), ktorá svojimi odbornými vedomosťami, skúsenosťami a ľudským prístupom dlhodobo nezištne pomáha obyvateľom mesta Leopoldov. Ochotne sa venuje ľuďom s pohybovými problémami, pacientom po operáciách i dlhodobo chorým občanom. Často navštevuje aj ich domácnosti, kde poskytuje cenné rady pri starostlivosti o imobilných alebo ťažko chorých pacientov. Pomáha s rehabilitáciou, masážami, správnym polohovaním a svojimi odbornými odporúčaniami významne prispieva k zlepšeniu zdravotného stavu i kvality života mnohých občanov. Zároveň je veľkou oporou aj pre rodinných príslušníkov, ktorým trpezlivo vysvetľuje postupy starostlivosti a poskytuje im cenné usmernenia.
Významnou súčasťou jej dobrovoľníckej činnosti je pravidelné vedenie zdravotného cvičenia pre ženy a dievčatá v telocvični Základnej školy v Leopoldove. Cvičenia organizuje dvakrát týždenne a tešia sa veľkému záujmu verejnosti. Prostredníctvom tejto aktivity podporuje zdravý životný štýl, prevenciu ochorení pohybového aparátu a zvyšovanie fyzickej kondície obyvateľov mesta. Aktívne sa zapája aj do činnosti OZ dôchodcov Šanec Leopoldov, kde pomáha pri organizovaní športovo-relaxačných podujatí zameraných na podporu zdravia a pohybových aktivít seniorov.
Pani Terézia Kalická je rodáčkou z Leopoldova a svojou ochotou, obetavosťou, nezištnou pomocou a dlhoročnou prácou v prospech občanov významne prispieva k rozvoju spoločenského života mesta. Svojím príkladom šíri hodnoty solidarity, spolupatričnosti a ľudskosti, čím dôstojne reprezentuje mesto Leopoldov.
ZDENA KARABOVÁ
Narodila v Púchove a detstvo prežila v Leopoldove. Po svadbe a narodení dvoch detí sa jej domovom na 35 rokov stala Trnava. Profesijne po materskej dovolenke spojila svoj život s Atómovou elektrárňou v Jaslovských Bohuniciach, kde v administratíve odpracovala 32 rokov. Po odchode na dôchodok ju povinnosti a rodina priviedli späť do rodného Leopoldova.
V roku 2016 vstúpila do základnej organizácie Slovenského zväzu telesne postihnutých (SZTP) v Leopoldove ako radová členka. Už o rok neskôr, v roku 2017, jej členovia prejavili dôveru a zvolili ju za predsedníčku. V tom čase mala organizácia 75 členov. Pod jej vedením začala organizácia napredovať. Aktívne organizovali kúpeľné pobyty, návštevy divadiel, zájazdy do Vysokých Tatier či poznávacie výlety po slovenských historických mestách. Mimoriadny dôraz kladú na integráciu menej mobilných členov, pre ktorých trikrát do roka pripravujú spoločenské posedenia s kultúrnym programom a občerstvením.
Pre Zdenku Karabovú je viesť takúto organizáciu už desiaty rok krásna, ale nesmierne tvrdá práca. Organizácia sa pod jej vedením dynamicky rozrástla. V aktuálnom roku 2026 registrujú 203 členov. Ako sama hovorí, veľký úspech v napredovaní organizácie súvisí aj s jej znalosťou moderných technológií. Vďaka nim sa darí byť úspešnou organizáciou v uchádzaní sa o granty, v žiadaní firiem o finančné príspevky a ďalšie aktivity. Ako šoférka vie osobne zabezpečovať logistiku podujatí ZO SZTP. Navyše, organizácia aktívne spolupracuje aj s mestom Leopoldov.
Zdenka Karabová aktivitám pre organizáciu venuje všetok svoj voľný čas. Ako však hovorí, nič z toho by však nedokázala sama. Má okolo seba úžasný výbor a skvelé dievčatá, ktoré jej pomáhajú niesť toto bremeno. A predovšetkým ďakuje svojej rodine za ich láskavé domáce zázemie a neustálu podporu, vďaka ktorej môže pomáhať rásť komunite telesne i zdravotne znevýhodnených občanov nášho mesta.
Ing. MILAN KLAČKO
Ing. Milan Klačko, zakladateľ a vedúci Klubu slovenského folklóru Mestečko v Leopoldove, zasvätil svoj život slovenskému folklóru, jeho uchovávaniu, rozvíjaniu a odovzdávaniu ďalším generáciám. Jeho prvé kroky vo folklóre sa spájajú s folklórnym súborom Železničiar, ktorý pôsobil pri Uzlovom klube železničiarov v Leopoldove. V roku 1980 sa stal jeho tanečným pedagógom a choreografom. Od tohto obdobia pôsobil vo viacerých folklórnych súboroch ako tanečník, choreograf a pedagóg.
Koncom roka 2019 vznikla myšlienka obnoviť folklórne aktivity v meste Leopoldov. Po dohode s primátorkou mesta, začiatkom roka 2020, založil Klub slovenského folklóru Mestečko so sídlom v Leopoldove. Činnosť klubu zameral na vytváranie vlastných piesní a tancov – tzv. Mesteckého folklóru – a na uchovávanie a propagáciu ľudových tradícií v Leopoldove prostredníctvom piesní, tancov a zvykov Trnavskej roviny. Jeho cieľom je prebúdzať záujem obyvateľov o slovenské kultúrne dedičstvo a prispievať k zachovaniu folklórnych tradícií. Počas pôsobenia v klube choreograficky pripravil a nacvičil množstvo hodnotných folklórnych pásiem, ktoré boli úspešne prezentované na vystúpeniach v Leopoldove i v ďalších mestách a obciach Slovenska, ako aj na folklórnych slávnostiach na Myjave, v Prievidzi a v Podbieli na Orave.
Významnou mierou sa zaslúžil aj o zahraničnú prezentáciu mesta Leopoldov. Niekoľkokrát pripravil a zorganizoval účasť klubu na medzinárodných folklórnych festivaloch. Klub slovenského folklóru Mestečko reprezentoval mesto Leopoldov aj Slovenskú republiku v Taliansku, Francúzsku, Severnom Macedónsku, Českej republike a Chorvátsku. V najbližších dňoch sa klub predstaví aj na medzinárodnom folklórnom festivale v Rimini.
Ing. Milan Klačko sa stal laureátom Ceny Trnavského samosprávneho kraja za rok 2022 v oblasti kultúry, ktorou bol ocenený za svoj dlhoročný prínos k rozvoju kultúrneho života a zachovávaniu slovenských ľudových tradícií.
Ing. Milan Klačko je nepochybne jednou z najvýraznejších osobností folklórneho života v Leopoldove. Jeho meno je už desaťročia neoddeliteľne späté s rozvojom folklórneho hnutia v meste. Mimoriadne zásluhy má aj na organizovaní časti hodového programu, v rámci ktorého aj v tomto roku už po siedmy raz pripravil a režijne zabezpečil obľúbené podujatie Folklórne Mestečko.
Osobitnú pozornosť venuje práci s deťmi prostredníctvom folklórnej skupiny Malí Mestečkári, čím významne prispieva k zachovaniu folklórnych tradícií pre budúce generácie. Popri organizačnej a pedagogickej činnosti je aktívnym tanečníkom, spevákom, choreografom a harmonikárom. Počas dlhoročného pôsobenia vychoval množstvo talentovaných tanečníkov a tanečníc, ktorým odovzdal lásku k slovenskému folklóru.
Svojou dlhoročnou, obetavou a nezištnou prácou významne prispel k rozvoju kultúrneho života mesta Leopoldov, k zachovávaniu jeho tradícií a k šíreniu dobrého mena mesta doma i v zahraničí.
.jpeg?w=200)
MARIÁN KLČO in memoriam
Narodenie: 9. máj 1934
Úmrtie: 28. máj 2007
Marián Klčo patrí medzi osobnosti, ktoré svojou dlhoročnou publikačnou, dokumentačnou a občianskou činnosťou významne prispeli k zachovávaniu novodobej histórie mesta Leopoldov. Počas niekoľkých desaťročí systematicky zaznamenával udalosti, osobnosti, športové úspechy i kultúrny život mesta a svojimi článkami vytvoril cenný zdroj informácií pre súčasné aj budúce generácie Leopoldovčanov.
Významnou súčasťou jeho pôsobenia v prospech mesta bola aj dlhoročná aktívna práca v oblasti športu. V Mestskom telovýchovnom klube (MTK) Leopoldov zastával viaceré funkcie – pôsobil ako funkcionár, tajomník a neskôr aj predseda klubu. Svojou organizačnou a funkcionárskou činnosťou sa podieľal na zabezpečovaní chodu klubu, rozvoji športových aktivít a vytváraní podmienok pre športovcov. Svoje praktické skúsenosti a hlboký záujem o miestny šport zároveň pretavil do publikačnej činnosti, vďaka ktorej zachytil významnú časť histórie leopoldovského športu a uchoval ju pre ďalšie generácie.
Narodil sa 9. mája 1934 v Leopoldove, kde prežil detstvo a navštevoval základnú školu. V roku 1954 absolvoval Obchodnú akadémiu v Trnave. Hoci sa profesionálne nevenoval žurnalistike, publicistika a občiansky aktivizmus sa stali jeho celoživotnou záľubou a poslaním. Svoje pracovné pôsobenie ukončil v Elektrárňach Bohunice, kde pracoval ako ekonóm, popri zamestnaní sa však neustále venoval písaniu, dokumentovaniu diania v meste a práci pre miestnu komunitu.
Jeho novinárske začiatky siahajú už do školských rokov, keď sa podieľal na vydávaní školského časopisu Radostná mladosť. Neskôr prispieval do celoštátnych periodík Pravda, Práca a Československý šport, pričom pravidelne písal aj o Leopoldove. Patril medzi nadšencov, ktorí sa rozhodli vydávať v meste športový spravodaj a dlhodobo sa zaslúžil o informovanie verejnosti o športovom dianí a výsledkoch leopoldovských športovcov.
Počas pôsobenia v Elektrárňach Bohunice viedol podnikový časopis Atóm mieru, čím rozšíril svoje redaktorské a publikačné skúsenosti. Významná bola aj jeho spolupráca so Slovenským rozhlasom, pre ktorý pripravoval príspevky z pracovného prostredia i zo života Leopoldova.
Mimoriadne cenná je jeho mnohoročná spolupráca s mestským časopisom Leopoldov, do ktorého začal prispievať v roku 1989. Vo svojej tvorbe sa zameriaval predovšetkým na dejiny kultúry, športu a spoločenského života v meste. Odborne spracoval množstvo historických materiálov, kroník a spomienok pamätníkov a publikoval niekoľko rozsiahlych seriálov, ktoré pomohli vyplniť biele miesta v novších dejinách leopoldovského futbalu, úspešného ochotníckeho divadelníctva, hudby i ďalších oblastí kultúrneho života mesta. Jeho články sa stali hodnotným prameňom poznania miestnej histórie a významne prispeli k uchovaniu pamäti mesta.
Marián Klčo svojou neúnavnou prácou dokázal, že aj človek, ktorého povolaním nebola žurnalistika, môže zanechať mimoriadne dielo v oblasti dokumentovania života svojho rodného mesta. Jeho publikačná činnosť predstavuje významný prínos pre historické povedomie obyvateľov Leopoldova a patrí medzi dôležité svedectvá o vývoji mesta v druhej polovici 20. storočia. Jeho dlhoročná publikačná, dokumentačná a občianska činnosť a systematické uchovávanie historickej pamäti mesta predstavuje významný prínos k zachovávaniu kultúrnej, športovej a spoločenskej histórie Leopoldova.
Ing. ELEONÓRA KRAJČOVIČOVÁ
Eleonóra Krajčovičová sa už viac ako 30 rokov nezištne venuje vedeniu pohybových cvičení pre ženy a dievčatá. Pravidelné cvičenia pri hudbe organizuje dvakrát týždenne v telocvični Základnej školy v Leopoldove, pričom túto činnosť vykonáva bez nároku na finančnú odmenu. Počas troch desaťročí svojou obetavou prácou pozitívne ovplyvnila desiatky žien a dievčat. Okrem samotného pohybu ich vedie aj k zdravému životnému štýlu, zdôrazňuje význam pravidelnej fyzickej aktivity a prispieva k upevňovaniu ich zdravia a celkovej životnej pohody.
V tomto roku sa dožíva významného životného jubilea, ktoré je vhodnou príležitosťou oceniť jej dlhoročnú, systematickú a obetavú prácu v prospech obyvateľov mesta Leopoldov.
Eleonóra Krajčovičová je zároveň aktívnou členkou Občianskeho združenia dôchodcov Šanec Leopoldov. Pravidelne pripravuje turistické vychádzky pre členov združenia, organizuje športové súťaže a ochotne sa zapája do organizácie kultúrnych, spoločenských i športových podujatí v meste Leopoldov.
Svojou ochotou, pracovitosťou, ľudským prístupom a nezištnou pomocou je príkladom občianskej angažovanosti a inšpiráciou pre ďalších obyvateľov mesta. Svojou dlhoročnou činnosťou významne prispela k rozvoju športového života, podpore zdravého životného štýlu a budovaniu komunitného života v Leopoldove.
VOJTECH MORAVČÍK
Vojtech Moravčík je majiteľom tlačiarne VM-print Leopoldov a už od prvého čísla časopisu Leopoldov sa podieľal na jeho vydávaní či už ako tvorca fotografických podkladov, ako prispievateľ alebo priamo ako vydavateľ. Tým je od roku 1993 nepretržite až dodnes. Svojím vysokým profesionálnym prístupom a odbornosťou sa zaslúžil o to, že leopoldovský časopis má vysokú grafickú a technickú úroveň. Prínosné je najmä obdobie, keď na mestskom úrade ešte neexistoval zamestnanec, ktorý by sa staral o fotodokumentáciu podujatí a udalostí v meste. V tomto období Vojtech Moravčík suploval prácu fotografa, získaval fotografický materiál nielen do časopisu Leopoldov, ale aj do mestského fotografického archívu. Aj vďaka nemu dnes mesto disponuje rozsiahlym archívom fotografií predovšetkým od roku 1993 po rok 2020. Vojtech Moravčík zároveň tieto fotografie uchovával v elektronickej podobe a sprístupnil ich mestu v roku 2025, keď sa kompletizovali archívne fotografické a video materiály na zálohovacích technológiách, ktoré sú dnes už v správe mesta Leopoldov. Mesto aj vďaka nemu má k dispozícií archívne materiály, ktoré dokumentujú jeho vývoj, zmeny, udalosti či podujatia. Do časopisu Leopoldov zároveň prispieval aj množstvom článkov a fejtónov, čím ho mimoriadne obohacoval a obohacuje aj po obsahovej stránke.
MÁRIA PETRÁŠOVÁ
Mária Petrášová patrí medzi zakladateľské osobnosti organizácie Slovenského zväzu telesne postihnutých v Leopoldove a viac ako dve desaťročia bola jej predsedníčkou. Svojou dlhoročnou, obetavou a nezištnou prácou významne prispela k podpore zdravotne postihnutých občanov a k ich aktívnemu začleňovaniu do spoločenského a kultúrneho života mesta Leopoldov.
Organizácia Slovenského zväzu telesne postihnutých v Leopoldove vznikla 28. februára 1995 z iniciatívy Márie Petrášovej a Vladimíra Jambora. Ustanovujúca schôdza sa uskutočnila v zasadačke Mestského úradu Leopoldov za podpory vtedajšieho primátora Ladislava Piovarčiho. Mária Petrášová stála na čele organizácie 22 rokov a významnou mierou sa podieľala na napĺňaní tohto poslania.
Počas svojho dlhoročného pôsobenia vo funkcii predsedníčky úspešne spolupracovala s vedením mesta Leopoldov, postupne s primátormi Ladislavom Piovarčim, Milanom Gavorníkom a Teréziou Kavuliakovou. Pod jej vedením organizácia pripravovala množstvo aktivít zameraných nielen na pomoc svojim členom, ale aj na vytváranie priestoru na stretávanie, spoločenské vyžitie a upevňovanie vzájomných vzťahov. Organizovala rehabilitačné pobyty v kúpeľoch, návštevy divadelných predstavení, poznávacie výlety, spoločenské posedenia a ďalšie aktivity.
Význam jej práce a osobného nasadenia bol ocenený aj na celoslovenskej úrovni. V roku 1999 jej Republikové centrum SZTP Bratislava udelilo striebornú medailu a v roku 2005, pri príležitosti 10. výročia založenia organizácie, získala zlatú medailu za mimoriadne aktivity v prospech zdravotne postihnutých.
Po 22 rokoch na čele organizácie Mária Petrášová na výročnej členskej schôdzi 8. apríla 2017 zo zdravotných dôvodov odstúpila z funkcie predsedníčky. Jej nástupkyňou sa stala Zdena Karabová. Organizácia tak mohla pokračovať v činnosti, ktorej základy pomáhala Mária Petrášová vybudovať už v roku 1995.
O tom, že jej dlhoročná práca zostáva medzi členmi organizácie oceňovaná aj s odstupom rokov, svedčí udelenie Ďakovného listu za dlhoročnú prácu a zásluhy pre organizáciu, ktorý jej rada SZTP Leopoldov odovzdala v roku 2025 pri príležitosti 30. výročia založenia organizácie.
Mária Petrášová svojou viac ako dvadsaťročnou prácou na čele Slovenského zväzu telesne postihnutých v Leopoldove významne prispela k zlepšovaniu spoločenského života a podpore ľudí so zdravotným postihnutím v meste. Jej zásluhou vzniklo a dlhodobo sa rozvíjalo spoločenstvo, ktoré svojim členom poskytovalo nielen praktickú podporu, ale aj pocit spolupatričnosti, možnosť stretávať sa a aktívne sa zapájať do života mesta.
BOHUSLAV PIOVARČI
Bohuslav Piovarči sa svojím dlhoročným pôsobením v športovom živote mesta významnou mierou zaslúžil o rozvoj futbalu a telovýchovy v Leopoldove. Jeho vzťah k mestu, miestnemu športu a futbalovému klubu sa formoval už od mladosti a pretrval počas celého jeho aktívneho života.
Narodil sa v Leopoldove, kde absolvoval aj základnú školu. Po jej ukončení pokračoval v štúdiu na priemyselnej škole v Trnave. Svoju pracovnú kariéru začal na krátky čas v Dubnici, následne sa však vrátil do rodného mesta a nastúpil do leopoldovského liehovaru. S týmto podnikom spojil prakticky celý svoj profesijný život – pôsobil v ňom úctyhodných 44 rokov. Aj jeho pracovná dráha tak zostala pevne spätá s Leopoldovom a miestnou komunitou.
Významnú súčasť jeho života však predstavoval predovšetkým šport a futbal. Už ako 17-ročný nastúpil za A mužstvo Leopoldova, čím sa začalo jeho dlhoročné aktívne pôsobenie v miestnom futbale. Svojimi športovými výkonmi patril medzi výrazných hráčov mužstva a až šesťkrát sa stal jeho najlepším strelcom. Počas hráčskej kariéry tak svojimi výkonmi prispieval k športovým úspechom klubu a k reprezentácii mesta Leopoldov.
Jeho pôsobenie vo futbale sa však neskončilo ukončením aktívnej hráčskej kariéry. Svoje skúsenosti, znalosti a vzťah k športu začal odovzdávať mladšej generácii. Ako tréner sa venoval žiackym a dorasteneckým družstvám, pričom pomáhal vychovávať mladých futbalistov a budovať ich vzťah k športu, tímovej spolupráci a miestnemu klubu.
Dlhé roky zároveň pôsobil vo vedení Mestského telovýchovného klubu Leopoldov, a tak sa na rozvoji miestneho športu nepodieľal iba ako hráč a tréner, ale aj organizačne. Svojou prácou prispieval k fungovaniu klubu, rozvoju jeho činnosti a vytváraniu podmienok pre športovanie obyvateľov mesta.
Významný bol aj jeho podiel na nadväzovaní a rozvíjaní medzinárodných športových kontaktov. V rámci činnosti MTK Leopoldov sa podieľal na vytváraní partnerstiev so zahraničnými klubmi, predovšetkým s partnermi z maďarského mesta Fertőszentmiklós a z juhoslovanskej Pivnice. Tieto kontakty presahovali rámec samotných športových stretnutí – prispievali k vzájomnému spoznávaniu, budovaniu priateľských vzťahov a zároveň k reprezentácii Leopoldova za hranicami.
Jeho životný príbeh je príkladom dlhodobého a úprimného vzťahu k rodnému mestu. Leopoldov reprezentoval ako futbalista, svoje skúsenosti odovzdával mladým športovcom ako tréner a neskôr sa podieľal na rozvoji miestneho športu aj ako člen vedenia klubu.
JANA VOJTEKOVÁ
Jana Vojteková je slovenská profesionálna futbalistka, ktorá hrá za švajčiarsky FC Bazilej a za slovenskú reprezentáciu. Šesť rokov hrala za slovenský klub Slovan Duslo Šaľa, jeden rok za Slovan Bratislava. Potom nasledoval rakúsky SV Neulenbach, s ktorým získala titul. V roku 2015 prestúpila do nemeckého SC Sand, kde odohrala 4 sezóny. Za SC Freiburg odohrala tri sezóny a od roku 2023 hrá za švajčiarsky FC Bazilej. V máji 2025 predĺžila zmluvu s FC Bazilej do roku 2026. V júli 2026 sa vrátila do klubu SC Freiburg. Slovensko reprezentuje od roku 2010, má na konte 14 gólov a 140 reprezentačných zápasov. Je v poradí štvrtá futbalistka, ktorá odohrala 100 reprezentačných zápasov.
Úspechy
• Majsterka Slovenska 2007/2008
• Víťazka Slovenského pohára 2009/2010, 2012/2013
• Majsterka Rakúska 2013/2014
• Finalistka Nemeckého pohára 2015/2016, 2016/2017, 2022/2023
• Slovenská jedenástka roka 2011, 2012, 2013, 2014 a 2015
Slovensko a Leopoldov reprezentuje od roku 2007, no jej začiatky sú spojené s futbalovým družstvom žiakov MTK, v ktorom účinkovala od roku 1998 do 2006.
JOZEF ZOLLER in memoriam
Dátum narodenia: 8. november 1950
Dátum úmrtia: 7. september 2025
Jozef Zoller (narodil sa 8. novembra 1951, zomrel 7. septembra 2025) bol výnimočný majster drotár, ktorý svojou celoživotnou zručnosťou a obetavosťou vdýchol nový život tradičnému slovenskému remeslu. S drôtom pracoval už od svojich mladých čias, pričom k ľudovému umeniu a manuálnej tvorbe inklinoval od útleho detstva. Zameriaval sa na tvorbu úžitkovo-dekoratívnych predmetov. V neskoršom veku si založil živnosť a stavil na svoju výnimočnú zručnosť, s ktorou úspešne obchádzal slovenské jarmoky a výstavy. Jeho precízna práca s kovom a drôtom pomáhala udržiavať pri živote drotárstvo, ktoré je dnes zapísané v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Dokázal, že poctivá práca a vernosť tradíciám majú hlboký zmysel a hodnotu aj v modernej dobe.
Najvýznamnejším ocenením Jozefa Zollera bol prestížny titul Majster ľudovej umeleckej výroby, ktorý mu v roku 2016 udelilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) za jeho celoživotnú výnimočnú tvorbu v oblasti drotárstva.
Samostatné výstavy: vďaka oceneniu bola jeho tvorba prezentovaná na špeciálnych výstavách ÚĽUV-u, napríklad v cykle Overené časom v Tatranskej Lomnici.
Kultúrna reprezentácia: Bol oficiálne uznaný za popredného reprezentanta slovenského tradičného remesla, pričom naživo predvádzal svoju unikátnu zručnosť verejnosti na rôznych podujatiach zameraných na prezentáciu tradičnej ľudovej tvorby.
Medzinárodný dosah: Jeho práca priamo prispela k popularizácii drotárstva, čo neskôr vyvrcholilo zápisom tohto remesla do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.